Myslím si, že sú dva druhy klamstiev( teda zatial som sa ja osobne stretla len s týmito). Podlamňa sú to dobré a zlé klamstvá. Medzi tie sobré môžme zaradiť napr. keď chorému povieme, že vyzerá dobre aj keď nevyzerá- veď mu hádam nebudeme ešte pridávať. Alebo pochválime jedlo ktoré nám vôbec nechutilo, ale tu zas nechceme niekoho uraziť. Alebo proste klameme aby sme neboli nezdvorilý, niekoho nezranili alebo jednoducho klameme aj keď niekomu chceme zdvyhnúť náladu a povzbudiť ho. Spomeniem môj osobný príklas ktorý sa mi stal na dobré klamstvá. Mám jednu spolužiačku, ktorá bohužiať nieje veľmi bystrá a jej IQ je asi v rozmeroch taniera na jedlo a ani ostatný ju nemajú veľmi v láske aj pre jej povahu. Ale čo máte robiť keď sa vás spýta na to ako ju ostatný berú. Smozrejme zaklameme.
No, tie horšie to sú podla mňa už také, keď klameme o niečom naozaj dôležitom a bojíme sa to povedať. Tu zohráva veľkú rolu aj strach ( mimochodom strašná ľudská vlastnosť, ale to budem rozoberať nabudúce). Bojíme sa ako dotyčný zareaguje. No, mali by sme si aj uvedomiť, že horšie by bolo ak by sa to ten dotyčný dozvedel od niekoho iného, nie príliž šetrným spôsobom. Neskôr nám to môže vyčítať. A ak sa niekto riadi starým známim " Čo oko nevydí to srdce nebolí", tak by sa mal asi zamyslieť sám nad sebou. Veď čo môže byť horšie ako žiť v nevedomosti? Naozaj by ste to chceli? Podľa mňa je vždy lepšie vedieť pravdu ako ziť v slepej síce možno peknej nevedomosti. Môžme aspoň zabrániť tomu aby sa niečo alebo niekto zmenil k lepšiemu. Každý má právo vedieť pravdu, iba za podmienky, že ho to psychicky nepoloží - lebo sú aj taký. No, ak ten dotičný nieje nejaká "bábovka" povedzte mu to. A možno to ocení, možno nahnevá, ale ak si to nechá uložiť v hlave a premyslí si to a má chuť bojovať bude hľadať riešenie a napokon ho nájde. Viem o čom hovorím, naozaj....... Takže už len ostáva položiť si jednu otázku- Čo pre nás znamená úpimnosť a pravda?
Komentáre