miusha

Zobudila som sa náhle. Niečo sa mi snívalo. Zas nejaká blbosť. Pozriem na digitálne hodiny na mojom nočnom stolíku. Sú 2:30 v noci. No,super. Nemôžem zaspať. Nechce sa mi. Odhrniem zo seba perinu a prejdem do obývačky. Sviečka v soľnej lampe ešte stále blkoce. Mrhá na steny matné a vytvára tiene. Sadnem si a nachvíľu ju pozorujem. Potom ma to prestane baviť. Znova vstanem a prejdem ku oknu. Vytiahnem hore žalúzie, rolety( ako chcete, obydva sú zvláštne slová). Pohľad ktorý sa mi naskytne je nádherný, čarovný, čarovný. Na atramentovomodrej oblohe sietia tisíce svetielok. Sú krásne,čarovné. Svietia na oblohe a snejú sa. Možno teraz spríjemňujú cestu nejakému pútnikovy alebo pocestnému. Zrazu sa cítim ako malý princ. Zvláštne. Krásne. Čarovné.........